Moja "malá" sestra bola prvýkrát na hokeji asi pred mesiacom. Mala narodeniny, tak som si povedala, že ju vezmem na zápas. Bývame teraz blízko štadióna, tak nieje potom problém dostať sa rýchlo domov. Už predtým ako sa začal zápas bola úplne mimo. Tešila sa ako malá. Vety typu "kedy už začnú", "prečo ešte nehrajú", "pozri tam je TEN a tam TEN", - bavilo ma sledovať jej nadšenie. Keď sa začal zápas, bola som z jej správania dosť prekvapená. Čakala som, že moja "malá" sestra bude slušne sedieť, možno sem tam zatlieska, keď bude pekná akcia. Nič také. Z mojej "malej" sestry sa vykľul fanúšik, ako má byť. Kričala, povzbudzovala, skandovala s ostatnými fanúšikmi (na moju úľavu len tie slušnejšie pokriky), vstávala, tlieskala, pískala, robila mexickú vlnu... naozaj fanúšik ako sa patrí. Najviac ma prekvapila asi desať minút pred koncom, keď sa začala vypytovať, prečo sa ešte nepobili, a kedy sa budú biť. Jej prianie sa splnilo asi tri minúty pred koncom zápasu. Na ľade sa strhla surová bitka (hoci ostrieľaní hokejoví fans by ju asi za takú nepovažovali) a moja "malá" sestra bola od radosti celá preč. Po skončení zápasu celá radostná telefonovala domov maminke a rozprávala jej, čo všetko sa tam zomlelo. Po mesiaci je mojej "malej" sestry skalný hokejový fanúšik. Dokonca sme boli už aj na prvom zápase play off. Zvykla si aj na bitky - hoci stále sa z nich teší. A hlavne dúfa, že ten "náš" tím postúpi aj do ďalších zápasov, lebo veď "čo by sme potom robili cez víkend"!
6. mar 2005 o 20:25
Páči sa: 0x
Prečítané: 590x
Fanúšik
Včera som bola s mojou "malou" sestrou na hokeji. Moja "malá" sestra je inak veľmi slušné a tiché dievča, ale čo vie s nej urobiť jeden hokejový zápas. No amen-tma.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)